Koče a vozy
Miesto: BetliarTáto historická fotografia vznikla v čase I. ČSR, pravdepodobne v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Zachytáva miesto, kadiaľ vedie cesta od kaštieľa do dediny.
V tom čase už grófsky rod Andrássyovcov kaštieľ neobýval, ale svoje niekdajšie sídlo ponechal na udržiavanie správcovi. Správca užíval aj koč, ktorý predtým prináležal len grófom. Podľa spomienok najstarších obyvateľov sa Andrássyovci vracali do Betliara, len keď tam organizovali poľovačky. Vtedy správca najímal ľudí z dediny ako honcov a ľudia to robili radi, pretože im za to platil.
Najstarší obyvatelia taktiež spomínajú, že v Betliari boli iba dva pánske koče. Prvý patril grófom a vidíme ho na fotke, druhý oddielu delostrelcov, ktorý mal svoju posádku v obci. Niekedy v roku 1935 alebo 1936 však delostrelcov prevelili do Prešova. Vtedy vojaci pripravili rozlúčku s obyvateľmi dediny a v rámci jej programu okrem poslednej slávnostnej salvy z diel urobili aj nezvyčajnú vatru. Na kopu dreva vyložili svoj koč a všetko to zapálili. Mnoho ľudí vtedy údajne frflalo, že je veľká škoda takto to zničiť a radšej ho mohli darovať dedine, alebo aspoň kolesá by sa zišli niektorým furmanom.
Okrem dvoch kočov bolo v Betliari viacero vozov rebrinákov. Rebrinák vlastnil len ten, kto mal kone alebo voly, aj to nie každý z nich. Furmanov vozy vlastne živili a ostatným majiteľom viackrát ročne dopomohli privyrobiť si. Zvážali takto úrodu z polí, seno z pokosených lúk a podobne. V obci údajne nebolo nikdy zvykom, aby sa za služby obyvatelia vyrovnávali naturáliami. Za všetko sa rovno platilo.
Vlastniť koč však nebolo ničím oproti vlastneniu auta. Prvý Betliarčan, ktorý si to mohol dovoliť, bol podnikateľ Alois Šóbl. Mal ho už za I. ČSR a bolo to nákladné auto, ktorým zvážal z okolia dobytok na porážku, keďže okrem mnohých iných komodít podnikal aj so svojim bitúnkom a predajom mäsa.
Autor/zdroj:
text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Ing. Peter Kupčík
Vytvorené:
11.12.2013 06:00
Upravené:
25.12.2013 16:37