Po vzniku I. ČSR

Miesto: Rejdová

Táto historická fotografia pochádza zo začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia a zachytáva obyvateľa Rejdovej na základnej vojenskej službe. Nebola teda vyhotovená priamo v Rejdovej, nevieme kde presne vznikla.

Rejdová bola predovšetkým obcou pastierov, drevorubačov a furmanov. Počas I. svetovej vojny na jednotlivých frontoch padlo 39 odvedených mužov, čo dedinu riadne poznamenalo. Nové Československo však ako mladý štát potrebovalo rýchlo vybudovať novú armádu, pretože okrem Rumunska nebolo so žiadnym susediacim štátom v priateľskom vzťahu. (S Rumunskom sme mali spoločnú hranicu v časti Podkarpatskej Rusy – Zakarpatskej Ukrajiny, ktorá sa spojila so Sovietskym zväzom koncom roku 1944.)

Formovanie prvej armády bolo poznamenané rôznorodosťou názorov a nejednotnosťou významných vojenských predstaviteľov. Bolo potrebné sformovať niekdajšie zahraničné československé légie, domobranu a zvyšky uhorského vojska do spojených ozbrojených síl. Až v roku 1920 bola zákonom č. 196 vyhlásená branná povinnosť, ktorá sa v čase mieru vzťahovala na mužov vo veku od 20 do 50 rokov. Tí museli postupne na základe povolávacích rozkazov nastúpiť na základnú vojenskú službu. Armáda mala v zmysle zákona 150 tisíc mužov pripravených k okamžitému nasadeniu. Jej veľkosť sa časom obmieňala vzhľadom na nárast počtu obyvateľov štátu. V čase vzniku zákona základná vojenská služba trvala 14 mesiacov, časom sa predĺžila až na dva roky. Novopostavená armáda mala vo vedení na dôstojníckych miestach profesionálnych vojakov, zvyšok tvorili „záklaďáci“. Tento model pretrval až takmer do súčasnosti, resp. do čias zrušenia základnej vojenskej služby a vzniku profesionálnej armády Slovenskej republiky.

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 12.11.2013 06:00
Upravené: 23.11.2013 17:47