Cár Ferdinand Coburg a Stratená

Miesto: Stratená

Historická fotografia zobrazuje bulharského cára Ferdinanda I., plným menom Ferdinanda Coburga. Tento vladár bol bratom majiteľa huty v Stratenej Filipa Coburga. Nečudo teda, že obec navštívil, bol jej mecenášom a dokonca predstaviteľom Stratenej daroval fotografiu so svojim oficiálnym portrétom. Nie je však známe, či to bola práve táto fotka.

Stalo sa tak v roku 1908, keď Ferdinand I. zároveň Stratenej daroval 3 600 uhorských korún na výstavbu kostola sv. Augustína. Dokonca sa osobne zúčastnil položenia základného kameňa. Na pamiatku tohto aktu uložili pod základy stavby pamätnú listinu podpísanú cárom, ktorá sa tam nachádza dodnes.

Ferdinand Coburg sa narodil v roku 1861 vo Viedni, časť detstva strávil v Paríži. Po ukončení vojenského vzdelania nastúpil k armáde. Po abdikácii bulharského cára Alexandra I. ostala krajina bez panovníka. Ponuku ujať sa vedenia a správy tejto časti Balkánu dostal práve Ferdinand Coburg, ktorý svoj nástup na trón podmienil súhlasom Turecka a Ruska, aby nedošlo na možné očakávané vojnové konflikty. Keďže Ferdinandovi rodičia nesúhlasili, aby viedol rozhádanú a nestabilnú krajinu s možnými rizikami pre život panovníka, Ferdinand odišiel do Bulharska tajne, kde sa v júni 1887 ujal vlády ako bulharský princ. Napriek tomu, že Bulharsko bolo pod nadvládou Turecka a z časti aj Ruska, v roku 1908 vyhlásil jeho nezávislosť a nechal sa korunovať za Bulharského cára. Pod jeho vedením sa Bulharsko v značnej miere stabilizovalo nielen hospodársky, ale aj politicky.

V roku 1912 po vypuknutí prvej balkánskej vojny hrala bulharská armáda prím v porážke Turecka, ktoré stále ovládalo viaceré balkánske národy. V rámci zásluh si Ferdinand I. nárokoval na veľký vplyv v ostatných účastníckych krajinách, v dôsledku čoho v roku 1913 vypukla druhá balkánska vojna, kde bulharským nepriateľom nebolo len Turecko, ale aj ostatné národy niekdajšieho Balkánskeho zväzu. Túto vojnu Ferdinand I. prehral.

Po vypuknutí I. svetovej vojny ako bulharský cár podpísal zmluvu o spojenectve s Nemeckom, ale v rovnakom roku i abdikoval a svoje miesto prenechal synovi Borisovi III.

Práve po ukončení svojej politickej kariéry odišiel do Nemecka, no Slovensko navštevoval stále častejšie. Mnoho času trávil v slovenských horách najmä vďaka záľubám, na ktoré mu dovtedy neostával čas. Prvý muž veľkých medzinárodných vojen sa tu venoval botanike, etnológii a poľovačkám. Nakoniec sa tu presťahoval, v rokoch 1930 až 1944 žil v kaštieli vo Svätom Antone. Medzi jeho obľúbené výletné miesta patrili predovšetkým Muráň a Sitno. V závere svojho pobytu u nás sa dokonca podpisoval ako Ferdinand Coburg Muránsky. V roku 1944 sa však v dôsledku očakávaných udalostí II. svetovej vojny vrátil do Nemecka do svojho rodového mesta Coburg, kde v roku 1948 opustil tento svet.

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 02.11.2013 06:00
Upravené: 19.11.2013 09:27