Terra IncognitaTabačka KulturfabrikBez nenávisti na internete

Spoznajte Gemer

Región Gemer tvorí časť bývalej Gemerskej župy nachádzajúca sa na území súčasného Košického samosprávneho kraja. Centrom Gemera je Rožňava a administratívne patrí celý región do rožňavského okresu.

 

Ilustračná mapa regiónuBlížiac sa od Vernára či Telgártu údolím riečky Hnilec vstupuje návštevník na územie Gemera v Košickom samosprávnom kraji. V blízkosti Stratenej narazíme na unikátny chránený prírodný výtvor – Dobšinskú ľadovú jaskyňu, objavenú už v roku 1870 banským inžinierom E. Ruffinim. Sprístupnili ju o rok neskôr a stala sa prvou jaskyňou v Európe osvetlenou elektrickými lampami. Mimochodom, v čase absencie ľadových plôch v Československu v nej trénovali krasokorčuliari – medzi nimi aj strieborný olympijský medailista Karol Divín. Lesným chodníkom, míňajúc verejnosti neprístupnú Stratenskú jaskyňu, sa môžeme dostať cez Stratenský kaňon až k prvému hustejšie obývanému územiu rožňavského okresu zo severozápadnej strany. Patrí do neho aj starobylá banícka obec Stratená. Po stáročia sa v jej chotári ťažili vzácne kovy – meď, nikel i kobalt. Baníci nezabudli na svojich patrónov a postavili kaplnku, v ktorej sa dodnes nachádza mimoriadne cenná plastika vyhotovená Majstrom Pavlom z Levoče.

Neďaleko sa nachádza Palcmanská Maša, vodná nádrž s chladnými vlnami, osviežujúcimi turistov aj v tom najsparnejšom lete. Na jej brehu sa vypínajú Dedinky, ktoré vznikli spojením dvoch obcí a sú známe turistickým ruchom v lete i v zime. Ešte viac baníckych osád združila neďaleká obec Mlynky. Severné svahy Kruhovej sa premenili na jedno z najkrajších zimných stredísk Slovenského raja. Prechádzame cez Dobšinský kopec ako pretekári, ktorí tu rok čo rok za volantom rýchlych automobilov predvádzajú svoje umenie. Na rozhraní Slovenského Rudohoria a Slovenského raja sa po oboch stranách Dobšinského potoka rozkladá slávne banícke mesto Dobšiná . Štvorcové námestie i bohaté domy dávajú tušiť niekdajší záujem nemeckých podnikateľov o bohatstvo, ktoré sa nachádzalo v podzemí. Už od nepamäti bdie nad Dobšinou majestátny 990 metrov vysoký Veľký Radzim. Sprevádzaní jeho do diaľky upretým pohľadom sa poberáme na juh a odbočíme ešte do Vyšnej Slanej a malebnej dedinky Rejdová. Okrem tuhej zimy majú obe obce spoločné aj bohaté folklórne tradície a zvyklosti. V Rejdovej je dokonca hojne zastúpená aj pôvodná ľudová architektúra, čím sa stala národopisnou lokalitou celoslovenského významu. Kraj zrubových domov, milých ľudí s charakteristickým nárečím, ale i krásna príroda a blízkosť Stolice (1476m n. m.), najvyššieho bodu Košického samosprávneho kraja, to všetko láka turistov k návšteve tohto kúta. V Kobeliarove nemôžeme obísť ani pamätný dom Pavla Jozefa Šafárika, ktorý predstavuje výraznú osobnosť slovenských a českých dejín. Ani sa človek nenazdá, a už ho z diaľky víta vysoká pec Etelka postavená v Nižnej Slanej. Štítnik je obec, v ktorej sa dodnes zachoval charakter uličného interiéru baníckeho vidieckeho strediska so zvyškom hradu. Tunajší evanjelický kostol patrí medzi najvzácnejšie pamiatky na Slovensku. Mimoriadne cenné doklady gotickej nástennej maľby obdivujú návštevníci z celého sveta.

Koceľovce v údolí Hankovského potoka boli založené nemeckými osadníkmi, ktorí sem prišli zakladať bane. Najvzácnejšou pamiatkou je gotický chrám z prvej polovice 14. storočia. Pozoruhodným miestom je aj sídlo jednej z najslávnejších papierní – Slavošovce. Za zmienku stojí aj rodný dom spisovateľa a zberateľa slovenských ľudových rozprávok Pavla Dobšinského. Západným smerom od Štítnika, iba kúsok od hranice s Banskobystrickým krajom, možno vstúpiť do skutočnej podzemnej šperkovnice. V masíve Hrádku medzi Jelšavou a Štítnikom sa nachádza klenot, ktorému v Európe niet páru – Ochtinská aragonitová jaskyňa zapísaná spolu s jaskyňami Slovenského krasu na Zoznam UNESCO. Jaskyňa je síce dlhá iba 300m, no jej bohatá aragonitová výplň vyniká jedinečnosťou. Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. V nálade jaskynných dómov, pagod a kvapľovej výzdoby pokračujeme južným smerom na Plešivec. V posledných storočiach jeho význam klesal, napriek tomu je železničným a dopravným uzlom v blízkosti hraničného priechodu s Maďarskom. Ohraničenosť planinami Slovenského krasu – Plešivskou, Silickou a Koniarskou – ho predurčuje do pozície turistického centra, z ktorého sa ideálne spoznáva Slovenský kras. V obci možno nájsť pôvodne ranogotický reformovaný kostol sv. Juraja z 13. storočia, obnovený v polovici 17. storočia.

Nenápadnou odbočkou z Plešivca pokračujeme k najzvláštnejšiemu „hraničnému priechodu“ medzi Slovenskom a Maďarskom. Ukrýva sa v podzemnom systéme jaskýň Domica – Aggtelek . Objavili ju v roku 1926 a koncom storočia bola spolu s ďalšími jaskyňami Slovenského krasu zapísaná do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Jej raritou je, že v čase dostatku vody v podzemnej riečke Styx sa prehliadka jaskyne spája s plavbou na člnoch. Z Domice pokračujeme ďalej na východ, kde po pravej strane by sme nemali obísť ďalšiu sprístupnenú jaskyňu – Gombaseckú. Dĺžka jaskyne je 1525m a medzi jej osobitosti sa radí tzv. Čierna vyvieračka. Ďalšia jaskyňa, ale bez sprievodcovskej služby, je unikátna Silická ľadnica. Tá je zaujímavá svojou celoročnou ľadovou výzdobou v spodnej časti. Sprístupnená je vybudovaným schodiskom a je najnižšie položenou ľadovou jaskyňou na svete v mierne klimatickom pásme.

Hlavnou cestou, ktorá ako tepna zásobuje život moderného sveta, mierime na okraj Rožňavskej kotliny a opäť do údolia riečky Slaná – do Betliara. Práve tu, uprostred parku francúzskeho štýlu, stojí azda najznámejší kaštieľ Andrássyovcov. Postavený bol začiatkom 18. storočia v renesančno-barokovom slohu. Dnes je v ňom múzeum historického nábytku, keramiky, zbraní, ale i trofejí z ciest po exotických krajinách. Unikátna je aj knižnica, ktorá na svojich policiach necháva odpočívať viac ako 20 000 zväzkov. Kaštieľ ponúka oddych a rozptýlenie v obrovskom parku so zverincom, umelým rybníkom, Hermesovou studňou a vodným systémom, ktorý zaberá takmer 80 hektárov. V posledných rokoch bol taktiež na vysokej úrovni komplexne reštaurovaný, za čo získal v roku 1995 aj medzinárodné ocenenie EUROPA NOSTRA.

Takto osviežení prepychom i exotikou prichádzame do najväčšieho mesta Gemera v Košickom samosprávnom kraji – do Rožňavy . Rožňava vznikla pod úpätím južných výbežkov Volovských vrchov niekedy na prelome 12. a 13. storočia. Turistickou atrakciou, z ktorej možno obdivovať okolitý kraj, je veža vynímajúca sa uprostred námestia. Zaujímavý je aj štvorcový pôdorys starého mesta a v ňom tehlový secesný reformovaný kostol z roku 1905, či evanjelický kostol bez veže postavený v roku 1786. Na opačnom konci námestia stojí gotická katedrála Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia. Baníci sa postarali aj o najvzácnejšiu umeleckú pamiatku Rožňavy – neskorogotickú tabuľovú maľbu sv. Anny Samotretej z roku 1513, zobrazujúcu Pannu Máriu so sv. Annou a malým Ježiškom, s realistickými výjavmi zo stredovekého baníctva a hutníctva. Okrem spomínaného kostola je zaujímavý aj biskupský palác, ktorý v roku 2003 zažil jednu z najvýznamnejších návštev v dejinách mesta – pápeža Jána Pavla II.

Ďalšou našou zastávkou je hrad Krásna Hôrka ležiaci len 6 km od Rožňavy. Dokonalé obranné sídlo s palácom a vežou sa vypína na úpätí homoľovitého vŕšku posiateho kameňmi. Pôvodne gotický hrad bol doplnený opevnením a baštami z čias tureckých vpádov. Dnes v sebe ukrýva množstvo historických predmetov a kuriozít. Azda najkrajšou časťou expozície múzea je nábytok, habánska keramika, stredoveké zbrane, hradná kaplnka a mumifikované telo. Múmia je považovaná za Žofiu Serédyovú, prvú manželku Štefana Andrássyho, ktorému hrad neskôr patril. Neďaleko je Mauzóleum rodiny Andrássyovcov. Len kúsok za Krásnou Hôrkou odbočíme doprava na Krásnohorskú Dlhú Lúku. V jej katastri sa nachádza verejnosti prístupná Krásnohorská jaskyňa s unikátnym stalagmitom s výškou 32,7 m, čím patrí medzi najväčšie na svete. Poslednou zastávkou na východe Gemera sú zrúcaniny stredovekého opevneného kostola nad obcou Lúčka. Najzaujímavejšie pamiatky z obdobia gotiky na Gemeri spája Gotická cesta, ktorá pokračuje aj na území Spiša.

 

Autor/zdroj: Slavomír Szabó
Zverejnil: Hlavny Administrátor
Vytvorené: 22.05.2013 20:16
Upravené: 24.09.2013 13:30