Slavošovský tunel pod Homôlkou
Miesto: SlavošovceJednou a atypických turistických atrakcií okolia obce je Slavošovský tunel pod Homôlkou. V tejto impozantnej podzemnej stavbe, ktorá spája Štítnickú a Revúcku dolinu, koľajnice nenájdete. Tunel bol dobudovaný, v historickom čase svojej výstavby mal aj opodstatnenie, trať k nemu však nikdy nedostavali.
Dnes ním pešo prejdete približne za hodinku a pritom si ušetríte čas, ktorý by ste museli vynaložiť na výstup a zostup hrebeňa Stolických vrchov alebo obchádzaním po cestách. I samotný prechod pod masívom hôr má svoje čaro.
História
Po tom ako v roku 1938 v rámci Viedenskej arbitráže prišlo Slovensko o 10 390 štvorcových kilometrov územia, sa Rožňava i Plešivec stali súčasťou Horthyho Maďarska. Tým došlo aj na prerušenie železničnej trate, ktorá viedla zo Slavošoviec do Plešivca. Slavošovce pritom boli prosperujúcim výrobným i obchodným mestečkom, ktoré sa stalo známe najmä vďaka papierňam.
Východiskom bolo vybudovanie železničnej trate, ktorá by spájala Dobšinú a Slavošovce s Banskobystrickým krajom v línii Dobšiná – Slavošovce – Revúca - Tisovec – Brezno – Banská Bystrica. Stavebné povolenie na tunel vydalo ministerstvo dopravy a verejných prác v máji 1941. Tunel bol dokončený v apríli 1944. To už však udalosti II. svetovej vojny pokročili natoľko, že na stavbu samotnej trate chýbali peniaze. V auguste toho istého roku vypuklo Slovenské národné povstanie a aj ďalšie obdobie malo národnooslobodzovací charakter, takže popri udalostiach s postupom Červenej armády a priamych bojov na ostatné neostával ani čas. Dva dni po oslobodení Košíc, presne 21. januára 1945, priniesol do krajského mesta politruk oslobodzujúcej 18. armády IV. armádneho frontu Leonid Brežnev stanovisko Vlády Sovietskeho zväzu, podľa ktorého sa závery Viedenskej arbitráže rušia a územie odňaté Maďarmi sa stáva opätovnou súčasťou Československa. Toto stanovisko potvrdili po ukončení II. svetovej vojny aj všetky štyri víťazné mocnosti. Týmto aktom už stavanie novej železničnej strate stratilo význam, pretože Plešivec i Rožňava sa stalo opätovne súčasťou Slovenska (Československa) predvojnové spojenie bolo obnovené. Tunel nedobudovanej strate však ostal stáť do dnešných čias.
Súčasnosť
Dĺžka Slavošovského tunela je v rôznych informačných podkladoch rozdielna. Pôvodný plán z roku 1941 uvádzal 2750 metrov, niektoré údaje vykazujú dĺžku po dostavaní 2 400 metrov.
Tunel prechádza pod hrebeňom Stolických vrchov, konkrétne pod vrchom Homôlka, ktorý má nadmorskú výšku 745 metrov. Spája Košický samosprávny kraj a Banskobystrický samosprávny kraj, jeho západný portál sa nachádza pri obci Magnezitovce v okrese Revúca, resp. pri historickej obci Kopráš, ktorá je už súčasťou administratívnej obce Magnezitovce.
Pri vstupe do tunela svetlo na druhej strane neuvidíte. To pretože nie je celkom rovný, ale má tvar dvoch miernych oblúkov, z ktorých výraznejší sa nachádza za slavošovským portálom, druhý až za polovicou dĺžky.
Vnútorná výška je 6,5 metra, i keď kvôli čiastočného zásypu je vstupný portál pri Slavošovciach výrazne nižší. Po niekoľkých metroch sa však ocitnete v impozantnom svete priamo v útrobách tejto mohutnej technickej pamiatky, včítane jej plnej výšky.
Prístupová cesta
Prístupová cesta k Slavošovskému tunelu v súčasnosti nie je označená. Nie je však komplikovaná, niet dôvodu na obavy z blúdenia. Zo Slavošoviec je to niečo cez kilometer, aj pri veľmi pokojnej chôdzi cesta nezaberie viac ako pol hodiny. Výškové prevýšenie je minimálne.
Spred obecného úradu (miesto na parkovanie) prejdete bočnou ulicou, ktorá prechádza cez železničnú trať (priecestie bez závor). Pokračujete ďalej po tej istej ceste, ktorá o niekoľko sto metrov končí, resp. ďalej pokračuje v smere k horám ako poľná cesta. Po vstupe do lesa už vedľa cesty tečie Rejdársky potok. Kráčajúc stále rovno dôjdete na miesto, kde sa na strome nachádza drevená tabuľa s označením tunela.
Portál do tunela sa nachádza tesne pod povrchom v širokej jame, do ktorej vedie drevený rebrík na spôsob schodiska.
GPS: Slavošovský tunel pod Homôlkou N 48°42.152' E 020°16.088'
Použitá literatúra:
- M. Boldiš, M. Sajenko: Tunel pod Homôlkou (2008)
- I. Kovács: Gemersko (2005)
Autor/zdroj:
text a foto Slavomír Szabó
Zverejnil:
Ing. Peter Kupčík
Vytvorené:
17.09.2013 06:00
Upravené:
27.10.2013 11:41