Pamätník obetiam vojny

Miesto: Dobšiná

Dobšiná patrí medzi mestá a obce, ktorých obyvatelia sa aktívne zapojili do Slovenského národného povstania. Spomienku na obete II. svetovej vojny, ktorá mala v Dobšinej veľmi trpký charakter aj s dozvukmi po oslobodení, pripomína pamätník v parčíku pri radnici.

II. svetová vojna a mesto

Po Viedenskej arbitráži, keď veľká časť niekdajšieho Československa pripadla v prospech Horthyho Maďarska, sa za štátne hranice dostala aj Rožňava. Vtedy nadobudla Dobšiná nový rozmer, pretože sa stala okresným mestom. I keď jej obyvateľstvo bolo z veľkej časti nemecké, či „bulinérske“, miestni obyvatelia sa zapájali do protifašistického odboja a pridali sa aj k Slovenskému národnému povstaniu. O tom, že nešlo o formálne pripojenie, svedčí fakt, že priamo v Dobšinej sídlil okresný revolučný výbor, ktorý dokonca vydával na cyklostroji časopis Náš boj. V meste mali svoj veliteľský štáb aj 12. a 15. prápor z 2. taktickej skupiny povstaleckej armády. Počas septembra a októbra 1944 tu pôsobila aj vojenská poľná nemocnica, ktorá poskytla záchranu 250 povstaleckým vojakom.

Po potlačení SNP sa miestni obyvatelia spojili s obyvateľmi obcí v údolí rieky Slaná a vykopali dlhé zákopy pozdĺž slovensko-maďarskej hranice, ktorá sa v tom čase nachádzala medzi Betliarom a Rožňavou, aby zabránili príchodu nemeckej ťažkej vojenskej techniky pri opätovnom obsadení územia. Nemci za podpory Maďarov však vtrhli do Betliara a vzali do zajatia civilistov s tým, že ak ostatní v určenom termíne zákopy nezasypú, civilisti budú popravení. Takto fašisti opäť obsadili obce Slanej i Dobšinú a 20. decembra v roku 1944 na námestí popravili Karola Adlera, ktorý bol veliteľom partizánskej skupiny Petöfi Sándor.

Dobšiná sa dočkala slobody až 27. januára 1945, keď ju oslobodila 4. rumunská armáda vedená generálom Dascalescom. Za účasť a význam v Slovenskom národnom povstaní bola po vojne Dobšiná ocenená Radom červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.

Povojnová tragédia

K málo známej, ale zato veľmi citlivej dobšinskej povojnovej tragédii došlo v noci z 18. na 19. júna 1945 na úplne inom mieste. Ešte pred koncom vojny, keď fašisti dostali pod kontrolu Dobšinú, nariadili deportáciu „bulinérov“, ktorých vnímali ako Nemcov. Rozhodli sa tak, aby ich údajne uchránili pred prichádzajúcim ruským frontom a „bulinérov“ deportovali do Nemecka. Po skončení vojny sa títo vracali domov, avšak v Česku pri meste Přerov ich zadržal 17. peší pluk z Bratislavy a všetkých popravil. Takto zabili 267 civilistov ako z Dobšinej, tak aj Kežmarku, Janovej Lehoty a Mlynice. Potom ich vhodili do spoločného hrobu. Postupovali tak na základe nariadení dôstojníka obranného spravodajstva Karola Pazúra a išlo o najväčší masaker v povojnových dejinách Československa. Karol Pazúr bol na základe nasledovného vyšetrovania odsúdený na dvadsať rokov väzenia, ale celý trest si neodsedel a zomrel na slobode.

Pamätník v Dobšinej

Autorom pamätníka je košický sochár Vojtech Löffler. Pomník odhalili v roku 1969 a tvorí ho bronzová socha ženy na travertínovom podstavci. Nachádza sa pri radnici v parčíku na strete Ulice SNP a Námestia baníkov.

Linka do pozornosti: Zajatci - literárne spracovaný skutočný príbeh z čias potlačenia SNP, v článku spomenuté zavlečenie civilistov z údolia rieky Slaná

Informačné zdroje:

• obyvatelia Dobšinej a Betliara
• Ondrej Rozložník a kolektív: Banské mesto Dobšiná
• Autorský kolektív: Dobšiná včera a dnes

Autor/zdroj: text a foto Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 01.10.2013 06:00
Upravené: 29.10.2013 13:25