Karlova huta
Miesto: VlachovoNad obcou Vlachovo pri sútoku Dobšinského potoka a rieky Slaná sa nachádza národná kultúrna pamiatka – vysoká pec Karlova huta.
Pochádza z 19. storočia a bola súčasťou širšieho hutníckeho komplexu, v ktorom sa nachádzala aj zlievareň. Univerzita v anglickom meste Sheffield eviduje Karlovu hutu ako jednu z najvýznamnejších historických vysokých pecí Európy.
História
Pri dôkladnejšom a viaczdrojovom štúdiu histórie železiarenského priemyslu vo Vlachove sa dopracujete k viacerým vzájomne si odporujúcim informáciám. Je to dané skutočnosťou, že vysoká pec Karlova huta nebola v obci jediná. Prvú vysokú pec nechal postaviť Karol III. Andráši (Andrássy) v roku 1843. Okrem toho v jej blízkosti dal zbudovať aj dva hámre, ktoré vyrábali najmä materiál pre liehovarnícky priemysel. Spracovávali sa tu rudy z baní vo Vlachove, Rejdovej a Vyšnej Slanej. Táto vysoká pec sa však do dnešných čias nezachovala.
Vysokú pec, ktorá pretrvala do dnešných čias, dal postaviť Karolov syn Emanuel Andráši v roku 1870. Nazval ju po svojom otcovi, preto má názov Karlova huta. V roku 1877 si Emanuel dal zaregistrovať spoločnosť „Železiarne grófa Emanuela Andrássyho“ a jej sídlom sa stalo Vlachovo.
Vysoká pec bola naprojektovaná na výšku 12 metrov a objem 28 štvorcových metrov. Dúchadlo poháňali dve vodné kolesá, požadovaná teplota sa dosahovala spaľovaním dreveného uhlia. Výkonnosť bola taká vysoká, že iba časť produkcie sa spracúvala v hámroch a zvyšok išiel na predaj ako surovina. Napríklad v roku 1884 sa tu vyrobilo 5 162 ton surového železa, a to už pracovala iba súčasná vysoká pec – staršiu vyradili z prevádzky v roku 1880.
Už v roku 1868 Emanuel Andráši, zvaný tiež „železný gróf“, prejavil záujem o spracovanie gemerských rúd na železo vhodné na výrobu koľajníc. S týmto plánom navrhol založenie Šálgotárjanskej akciovej spoločnosti, ktorá sa za pomoci viedenskej banky Wiener Bankveiner v roku 1881 spojila s Rima-muránskou spoločnosťou a založili spoločnú Rimavsko-muránsko-šalgotarjánsku železiarsku účastinnú spoločnosť, zvanú RIMA. Emanuel Andráši sa stal jej najväčším akcionárom a zároveň aj členom správnej rady. Táto situácia trvala celé desaťročie, avšak v roku 1891 Emanuel Andráši zomrel. Majetok zdedil jeho syn Gejza Andráši, ktorý spoločnosti RIMA predal všetky hute a hámre pri rieke Slaná, teda od Vidovej až po Dobšinú. Na pár rokov sa stal nielen významným akcionárom, ale aj členom vedenia spoločnosti. Situácia sa zmenila v roku 1906, keď dal prednosť politickej kariére a stal sa ministrom vnútra, potom ministrom zahraničných vecí Uhorska. Rok po jeho nástupe do politiky spoločnosť RIMA zastavila prevádzku Karlovej hute.
Súčasnosť
Karlova huta je stave, ktorý vyžaduje čo najskorší začiatok rekonštrukčných prác. Je v správe Slovenského technického múzea, ktoré má na jej záchranu vypracovaný kompletný projekt; v súčasnosti čaká na vhodnú výzvu, ktorá projekty tohto druhu podporuje. (stav – júl 2011)
Prístupnosť pamiatky
Po ceste z Vlachova v smere na Dobšinú sa naľavo nachádza odbočka prašnej cesty, ktorá vedie cez železničné priecestie. Po niekoľko sto metroch prídete až pred Karlovu hutu.
Problémom pamiatky je, že Slovenskému technickému múzeu patrí len budova vysokej pece a pozemok pod ňou. Okolité pozemky a objekty sú vo vlastníctve súkromného podnikateľa, ktorý tu prevádzkuje drevovýrobu. Najmä počas víkendov na tomto mieste nenájdete žiadneho človeka, len voľne vypustené strážne psy, ktoré sa pohybujú po celom neoplotenom priestore. Obec Vlachovo má záujem pozemky a okolité objekty odkúpiť, je to však otázka času. (stav – júl 2011)
Len vážnym záujemcom o túto národnú kultúrnu pamiatku odporúčame, aby hneď po vystúpení z auta okolo seba rozhadzovali kúsky klobásy a takto sa dostanú cez psov až priamo k vysokej peci. (Tento prístup sme si overili v čase fotografovania.)
Druhou možnosťou je požiadať o zabezpečenie prístupu Obecný úrad Vlachovo.
Obecný úrad Vlachovo, Letná 71, 049 24 Vlachovo
Tel. č.: +421 58 788 32 70, + 421 58 788 32 72
E-mail: obec(at)vlachovo.eu
Internetové stránky: www.vlachovo.eu
GPS – Karlova huta - vstup do areálu: N 48°47'821" E 020°23'182"
Informačné zdroje:
- Ladislav Mlynka, Katarína Haberlandová: Kultúrne krásy Slovenska – Technické pamiatky (Vydavateľstvo Dajama, Bratislava, 2007)
- Peter Štefanča: Bane a železiarne rodiny Andrássyovcov (Roven, Rožňava, 2009)
- Peter Zámora a kol.: Dejiny baníctva na Slovensku I. (Tibor Turčan - Banská agentúra, Košice, 2003)
- Ladislav Tajták a kol.: Dejiny Rožňavy I., II. (Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1978)
- kontultácie so Slovenským technickým múzeom
Autor/zdroj:
text a foto Slavomír Szabó
Zverejnil:
Ing. Peter Kupčík
Vytvorené:
11.09.2013 06:00
Upravené:
13.10.2013 20:35