Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Domy okolo roku 1920

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Betliar

Stred obce Betliar v dvadsiatych rokoch 20. storočiaPorta je brána do gazdovskej osadlosti, ktorou môže prejsť plne naložený voz ťahaný koňmi. Je teda i znakom určitého postavenia majiteľa – hospodára. K zaujímavostiam patrí skutočnosť, že v stredoveku sa obce nezdaňovali podľa počtu obyvateľov, ale práve podľa počtu port. Odtiaľ pochádza aj názov pre známe „portálne súpisy“.

Len málo ľudí si mohlo dovoliť postaviť domy z kameňa. Pre Betliar bol typický váľkový dom. Slamené strechy dávali len na hospodárske budovy, domy mávali strechy šindľové a neskôr škridlové. Výroba váľkov bola práca pre miestnych Rómov. Ešte dodnes možno pri ceste z obce na cintorín vidieť terénne nerovnosti po jamách, kde Rómovia ťažili íl. Ten nakladali do veľkých kadí, zalievali ho vodou a nahádzali na neho suchú slamu. Potom to bolo potrebné poriadne premiesiť, čo robili tak, že po íle šliapali naboso, až kým sa dôkladne nepremiešal so slamou. Nakoniec ho plnili do pripravených drevených foriem, ktorý dal váľku presný tvar nepálenej tehly a sušili to na slnku.

Kvalitu váľkov údajne vedeli ľudia dobre overiť, pretože medzi nimi bolo dostatok murárov, ktorí chodili na vandrovky najmä za čias Rakúsko-Uhorska. Dodnes sa v Betliari tvrdí, že práve ich murári vybudovali Budapešť.

Keď boli váľkové steny postavené a dostatočne suché, nahadzovali na ne omietku, ktorú vyrábali z trochy hliny, piesku a vápna. Po vyschnutí omietky ešte celý dom vybieli vápnom, ktoré však nebolo vždy biele. Dávali doň farbidlá, často okrovej alebo svetlomodrej farby. Žiaľ, dnes si už nikto z Betliarčanov nespomína, čím vápno farbili.

Zatiaľ čo väčšina domov v okolitých obciach mala ako podlahu len udupanú zem, v Betliari robili v izbách podlahy drevené. Udupaná zem bola iba v kuchyni a v komore. Nikdy sa však neprášila. To dosahovali tak, že aspoň raz za dva týždne zriedili vo vedre kravský trus s vodou a tým niekoľko krát vytreli podlahu, aby do nej vsiakla vlhkosť. Podlaha potom bola dostatočne tvrdá, po záverečnom vytretí handrami sa až leskla.

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2022 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.