[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Betliar
Nebola to typická dedinská skupina hrajúca len na tancovačky. Musíme vziať do úvahy, že v danom čase hudba zo záznamov zvukových nosičov neexistovala, ale vždy sa počúvali iba muzikanti naživo. Nečudo, že kvalitní hudobníci boli cenení a mali o nich záujem aj v kaštieli, kde sídlil grófsky rod Andrášiovcov. I tak medzi inštrumentálnym vybavením skupiny vidíme cimbal, čo je typický ľudový nástroj, takže ohnivý čardáš azda nebol cudzí ani šľachticom.
V Betliari v danom období vlastne existovali skupiny tri. Okrem tejto „pánskej“ aj v onom čase štandardná cigánska ľudová kapela, no tiež i hasičská dychovka. Na rozdiel od iných dedín, kde dedinské tancovačky hrali Rómovia, tu takto činila „pánska“ kapela, ktorá okrem štandardných ľudoviek dokázala zahrať aj hudbu určenú „vznešeným ušiam“. Betliarski Rómovia chodievali hrať na zábavy do iných obcí a v Betliari iba z domu do domu počas vinšovačiek na Vianoce. Podľa spomienok najstarších obyvateľov dokonca aj v čase vojnového Slovenského štátu boli na obecných zábavách viacej žiadané piesne Gejzu Dusíka, valčíky, polky a tradične sa tu dokonca tancovala aj štvorylka. I to je jedným z následkov skutočnosti, že Betliar nebol charakteristickou roľníckou dedinou, ale remeselníckou. Jeho kultúra sa vyvíjala pod vplyvom kaštieľa a Andrássyovcov, takže typický folklór alebo aspoň jeho jednotlivé prejavy ako kroje či miestne ľudové piesne tu nikdy nevznikli.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.