Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk
[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Začiatok stránky, titulka:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Pokračovanie obsahu:
Miesto: Betliar
Na fotke vidíme Polomskú ulicu, ktorú miestni obyvatelia nazývajú tiež „hradská“. Je to vlastne cesta č.67 vedúca z Rožňavy cez Betliar do Gemerskej Polomy a ďalej až do Popradu. Ak by ste sa však dnes postavili na miesto, kde stál dotyčný fotograf, nespoznali by ste to. Napravo sa nachádza hostinec, ktorý však už nejestvuje a na jeho mieste je obchodné stredisko. V čase vzniku snímky to bol relatívne nový hostinec, pretože do roku 1935 alebo 1936 táto budova slúžila ako kasárne pre armádu a sídlili v nej delostrelci. Po ich prevelení do Prešova sa objekt uvoľnil a okrem krčmy tam vznikla aj veľká tanečná sála, ktorú miestni obyvatelia využívali na početné tancovačky.
Za zmienku stojí aj samotná cesta. Ako vidieť, nebola vydláždená. Tvorila ju udupaná hlina a prvý asfalt sa začal klásť až v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Dnes znie naozaj raritne, akí boli ľudia vynaliezaví. Okrem hradskej sa vyasfaltovala a cesta vedúca stredom obce ku kaštieľu, teda rovno popred domy dedinčanov. Tí čoskoro zistili, že keď svieti slnko, asfalt sa zahreje a drží teplotu. V tom čase bývalo bežné, že úroda obilia sa kosila tesne pred dozretím zrna, a to sa nechávalo dozrieť a dosušiť až doma. Robilo sa tak, pretože pri práci a nakladaní s úrodou sa vytriaslo na zem zrna menej, ako keby boli klasy celkom suché. Počas žatvy i tesne po nej bol stred Betliara biely. Ľudia totiž vynášali z domov plachty, rozprestierali ich na asfalte a na nich v teplom prostredí nechali dozrieť a dosušiť obilie.
V roku 1937 bolo fotografovanie inde než v ateliéri veľmi zriedkavé a privolávalo veľkú pozornosť. Táto pohľadnica je toho svedkom. Pozrite sa, koľko ľudí vyšlo von, aby sa pozrelo na fotografa. V popredí stoja bosé deti, vyšli aj muži z krčmy a zozadu z diaľky sleduje dianie aj niekoľko žien.
Informácie k tomuto článku nám v Betliari poskytli pani Štefánia Kaňúrová a pán Alexander Maduda.
Koniec obsahu.
MENU:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
ZOZNAM SEKCII:
VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:
PÄTIČKA:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.
Koniec stránky.
Na fotke vidíme Polomskú ulicu, ktorú miestni obyvatelia nazývajú tiež „hradská“. Je to vlastne cesta č.67 vedúca z Rožňavy cez Betliar do Gemerskej Polomy a ďalej až do Popradu. Ak by ste sa však dnes postavili na miesto, kde stál dotyčný fotograf, nespoznali by ste to. Napravo sa nachádza hostinec, ktorý však už nejestvuje a na jeho mieste je obchodné stredisko. V čase vzniku snímky to bol relatívne nový hostinec, pretože do roku 1935 alebo 1936 táto budova slúžila ako kasárne pre armádu a sídlili v nej delostrelci. Po ich prevelení do Prešova sa objekt uvoľnil a okrem krčmy tam vznikla aj veľká tanečná sála, ktorú miestni obyvatelia využívali na početné tancovačky.