Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk
[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Začiatok stránky, titulka:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Pokračovanie obsahu:
Miesto: Hrhov
Spomienky najstarších Hrhovčanov na predvojnové Československo sú rôzne. Vychádzajú najmä zo skutočnosti, že pri vzniku Československa v októbri 1918 v dedine nikto nevedel po slovensky, dokonca ani učitelia. Na vyučovanie si neskôr museli nájsť učiteľku, ktorá náš jazyk ovládala aspoň čiastočne. Ako spomína jeden z najstarších obyvateľov, okolo polovice tridsiatych rokov minulého storočia sa naučil slovenskú báseň a tak ho odviezli takmer ako raritu pred delegáciu do Košíc a neskôr aj do rozhlasu, aby prednášal. Básničku predniesol bezchybne, ale potom mu kládli rôzne otázky, ktorým nerozumel, teda nevedel na ne ani odpovedať.
Vojenská služba odfotografovanému Hrhovčanovi nerobila problémy. Nakoľko by jeho jazyková nedokonalosť mohla spôsobiť nedorozumenia pri plnení rozkazov, dali ho pracovať do skladu. To si veľmi pochvaľoval, pretože sa tam naučil bicyklovať. Do daného času to nevedel, bicykle začínali byť populárne aj v dedinách a on svoju neznalosť vnímal ako hendikep.
Po vzniku Československa sa rukovalo do armády na štrnásť mesiacov, potom na dva roky. Táto generácia však mala smolu. Keď si svoju „službu vlasti“ splnili a vrátili sa domov, mnohí z nich museli čoskoro narukovať znova. Zmenila sa totiž ich „vlasť“ a mnohé obce včítane Hrhova po Viedenskej arbitráži v novembri 1938 pripadli pod Horthyho Maďarsko. Základnú vojenskú službu pre ČSR im neuznali a tak si museli opäť obliecť vojenské uniformy, tentoraz v rámci maďarskej armády. Ani ich o niečo mladší kamaráti na tom neboli lepšie. Mnohí z nich išli na vojenčinu do maďarskej armády, ale po januári 1945, keď padla Viedenská arbitráž a obnovila sa Trianonská dohoda, rukovali znova, a to do československej armády.
Samozrejme, stávalo sa tak až po máji 1945, kedy Nemecko definitívne kapitulovalo, skončila sa vojna a Československo obnovilo svoju štátnosť i územnú celistvosť. Okrem Horthyho Maďarska sa štátu po zrušení Mníchovskej dohody vrátili aj Sudety; Protektorát Čechy a Morava sa opätovne spojil so Slovenskom a nová armáda začala plniť povojnové úlohy. To už však bola iná epocha...
Koniec obsahu.
MENU:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
ZOZNAM SEKCII:
VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:
PÄTIČKA:
Copyright © 2025
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.
Koniec stránky.
Spomienky najstarších Hrhovčanov na predvojnové Československo sú rôzne. Vychádzajú najmä zo skutočnosti, že pri vzniku Československa v októbri 1918 v dedine nikto nevedel po slovensky, dokonca ani učitelia. Na vyučovanie si neskôr museli nájsť učiteľku, ktorá náš jazyk ovládala aspoň čiastočne. Ako spomína jeden z najstarších obyvateľov, okolo polovice tridsiatych rokov minulého storočia sa naučil slovenskú báseň a tak ho odviezli takmer ako raritu pred delegáciu do Košíc a neskôr aj do rozhlasu, aby prednášal. Básničku predniesol bezchybne, ale potom mu kládli rôzne otázky, ktorým nerozumel, teda nevedel na ne ani odpovedať.