Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Abovčania alebo Gemerčania?

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Hrušov

Hrušovskí muži pri práci vo viniciO tradícii vinohradov v obecnej kultúre sme už písali. Problematickým, aspoň z hľadiska súčasného administratívneho členenia územia, sa skôr javí priradenie Hrušova ku Gemeru.

Skutočnosť je taká, že informácia o tom, že sú tunajší ľudia Gemerčania, v súčasnosti mnohých prekvapuje. Dnes sa vychádza z príslušnosti k okresu a Hrušov patrí pod Rožňavu, teda vníma sa ako Gemer. Podobne je na tom aj obec Hrhov, ktorá je prvá po hranici okresu Košice-okolie. Je mylné myslieť si, že niekedy niekde existovala dáka hranica, ktorá by určovala, kde začína a kde končí ktorá (abovská či gemerská) kultúra. Existovali však hranice žúp. Hrušov (i Hrhov) patrili k Turnianskej župe. Tá bola najmenšia v Uhorsku a na začiatku 19. storočia mala len 594 štvorcových kilometrov. Okrem súčasných obcí, ktoré sa nachádzajú na Slovensku, k nej patrili aj niektoré dediny severovýchodného Maďarska. Župným mestom bola Turňa (dnes Turňa nad Bodvou) a z ešte staršej histórie môžeme hovoriť o teritóriu hradu Turňa. Názov župy však nevychádzal z hradu ani mesta, ale od rieky Turňa, ktorá pramení na Silickej planine, prechádza Turnianskou kotlinou, vstupuje do Košickej kotliny a pri obci Hosťovce sa vlieva do rieky Bodva.

I keď sa obyvatelia povodia rieky Turňa hlásia prevažne k maďarskej kultúre, v minulosti to tak úplne nebolo. Podľa súpisu obyvateľov z roku 1773 mali Slováci bohaté zastúpenie v obciach Bódvaszilasi (dnes Maďarsko), Dvorníky, Hačava, Szögliget (dnes Maďarsko), Turňa nad Bodvou a Žarnov.

V roku 1882 sa maličká Turnianska župa spojila s Abovskou župou a vznikla Turniansko-abovská župa, ktorej župným mestom boli Košice. Pocit príslušnosti k určitému územiu pretrval u obyvateľov dodnes, i keď centrom terajšieho regiónu je už okresná Rožňava. Podľa viacerých starých obyvateľov však za prirodzenú hranicu v minulosti vnímali horský priechod Soroška, „až za tým bol Gemer“. Keďže hrušovské miestne vinice a sady vlastnili najmä šľachtici Andrásiovci (Andrássy) a Rožňavčania, Hrušovčania to brali tak, že oni - Abovčania – pracujú pre Gemerčanov.

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2022 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.