Na základe prítomnosti muzikantov, ktorí majú na rozdiel od tradičnej husľovo-cimbálovej kapely aj dychové nástroje, môžeme predpokladať, že išlo o pánsky hon. Tieto mali v tejto oblasti bohatú tradíciu.[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: HrušovNa základe prítomnosti muzikantov, ktorí majú na rozdiel od tradičnej husľovo-cimbálovej kapely aj dychové nástroje, môžeme predpokladať, že išlo o pánsky hon. Tieto mali v tejto oblasti bohatú tradíciu.
Tunajšie lesy v minulosti patrili šľachte a tá robievala chýrne poľovačky. Vravievalo sa, že sa ich zúčastnil každý, kto niečo znamenal v hospodárskom a politickom živote Uhorska. Lesy patrili Esterháziovcom (Esterházy), neskôr ich od nich kúpili Andrášiovci (Andrássy). Z osemdesiatych rokov 19. storočia sa zachoval zápis, podľa ktorého sa tu s Gejzom Andrášim (v rokoch 1891-1891 a 1901-1910 poslanec uhorského snemu za Rožňavu) zúčastnil poľovačky budúci kráľ Oto. Možno sa len domnievať, že to bol Oto Habsburský-Lotrinský, ktorý nakoniec na trón nenastúpil, ale stal sa rakúskym arcivojvodom; žezlo získal v roku 1916 jeho syn, posledný uhorský a český kráľ i rakúsky cisár Karol.
Poľovačky pri Hrušove na Silickej planine sa konali najmä na vysokú a čiernu zver, teda na jelene, srnce a diviaky. Na vlkov skôr len sporadicky. No ešte v roku 1978 vyšla publikácia Dr. J. Čihaře s názvom Příroda v ČSSR, ktorá pri vlkoch uvádza najvýznamnejšiu lokalitu výskytu Silickú planinu, až za ňou Poľanu a severovýchodné Slovensko. Aj podľa dobových zápisov z čias expanzie Osmanskej ríše susedná obec Jablonov nad Turňou platila Turkom daň vlčími kožušinami. Túto informáciu môžeme považovať za dôveryhodnú, i keď obce Hrušov a Jablonov nad Turňou nikdy neboli súčasťou Osmanskej ríše. Táto najsevernejšie siahala v roku 1664 po Nové Zámky. Napriek tomu mali Turci na vtedajší čas veľmi dobre zmapované dediny, do ktorých robili výjazdy a vyberali dane, i keď priamo nepatrili pod ich správu. Platilo sa zvyčajne naturáliami.
Z poľovníckych dejín obce je však pravdivý a pri súčasnom vypočutí takmer komický príbeh z čias II. svetovej vojny. V tom čase Hrušov patril pod Horthyho Maďarsko. Regent Miklós Horthy začal neďaleko obce (na súčasnom maďarskom území) budovať zvernicu s medveďmi, ktoré chcel vypúšťať na Silickej planine a usporadúvať na nich hony. Jeden medveď zo zvernice ušiel a v Hrušove v noci vliezol do pivnice, kde zožral jablká. Rodina si myslela, že to boli zlodeji. Keď začuli aj na druhú noc v pivnici šramot, vzali palice a nabehli dnu. Začali biť „čosi“, čo presne nevideli. Až keď zviera vybehlo a s rykotom utekalo preč, zistili, že to bol medveď...
Použitá literatúra:
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.