Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk
[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Začiatok stránky, titulka:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Pokračovanie obsahu:
Miesto: Hrušov
Obec udáva, že tradícia pestovania hrozna tu siaha takmer až do samotných počiatkov jej vzniku. Hrušov existoval v 13. storočí ako osada. Údaje o prvej písomnej zmienke o osídlení sa rozchádzajú. Niektoré zdroje uvádzajú rok 1234, iné rok 1285, keď bola vyčlenená zo zemepanskej držby. Ako obec sa spomína v roku 1340 pod názvom Kerthueles a územne patrila k Turnianskemu panstvu, vlastnili ju Bebekovci z Plešivca. V danom 14. storočí tu pôsobili mnísi benediktíni, ktorí sa venovali vinohradom a výrobe vína. Podľa odvážnejších tvrdení z materiálov autorov a správcov Turnianskej vínnej cesty sa tu vraj vinič pestuje už vyše tisíc rokov.
Každopádne ide o vinárenskú oblasť, ktorá bola i je charakteristická najmä bielymi vínami. Sú to najmä odrody rizling vlašský, rizling rýnský, rulandské biele, rulandské sivé, veltínské červené, veltínské zelené a müller thurgau. Začiatkom 20. storočia vinice z veľkej časti patrili šľachtickému rodu Andrási (Andrássy) a bohatým mešťanom z Rožňavy. Obyvatelia obce sa živili prevažne ako vincúri, pracovali tiež v ovocných sadoch.
V roku 1952 po vzniku družstva prechádzali vinice pod „spoločné družstevné vlastníctvo“. Samovýroba vína sa obmedzovala, svoju úlohu pri spracovaní hrozna postupne začal zohrávať vinársky závod v Moldave. Popri odrodách bieleho sa tu už pestovalo aj hrozno na výrobu červeného vína, a to najmä modrá frankovka, svätovavrinecké a cabernet sauvignon. Niektoré činnosti, ako napríklad vinobranie, však ostávali záležitosťou nielen družstevnou, ale celej obce. Svedčí o tom aj táto fotografia, na ktorej môžeme vidieť, že sa ho zúčastňovali aj školopovinné deti.
Ani po zániku pôvodného JRD vinárstvo nezaniklo a vinice sa v súčasnosti tiahnu okolo obce až takmer na Silickú planinu. Pestovanie hrozna je úzko napojené na kultúru a tradície Hrušova. Vďaka tomuto sa obec stala súčasťou Turnianskej vínnej cesty a každým rokom usporadúva akcie spojené s touto tematikou. Zároveň turistom poskytuje možnosť ochutnávky miestnych vín a ubytovanie.
Koniec obsahu.
MENU:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
ZOZNAM SEKCII:
VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:
PÄTIČKA:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.
Koniec stránky.
Obec udáva, že tradícia pestovania hrozna tu siaha takmer až do samotných počiatkov jej vzniku. Hrušov existoval v 13. storočí ako osada. Údaje o prvej písomnej zmienke o osídlení sa rozchádzajú. Niektoré zdroje uvádzajú rok 1234, iné rok 1285, keď bola vyčlenená zo zemepanskej držby. Ako obec sa spomína v roku 1340 pod názvom Kerthueles a územne patrila k Turnianskemu panstvu, vlastnili ju Bebekovci z Plešivca. V danom 14. storočí tu pôsobili mnísi benediktíni, ktorí sa venovali vinohradom a výrobe vína. Podľa odvážnejších tvrdení z materiálov autorov a správcov Turnianskej vínnej cesty sa tu vraj vinič pestuje už vyše tisíc rokov.