Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Chorovody

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Rejdová

Sprievod žien v tradičnom slávnostnom oblečeníSlovník cudzích slov charakterizuje chorovod ako obradný ľudový tanec dievčat typický pre ruskú kultúru, no chorovody však boli súčasťou aj slovenskej ľudovej kultúry. Dnes už presne nevieme, ako a kedy vznikli. Môžeme si však ozrejmiť niekoľko súvislostí, ktoré môžu poukazovať na východný kultúrny vplyv.

Obec Rejdová vznikla približne v polovici 15. storočia. Od konca 14. storočia do 17. storočia sa územie terajšieho Slovenska vyznačovalo tzv. valaskou kolonizáciou. Tá prebiehala v niekoľkých etapách a jej zmyslom bolo osídlenie podhorských a horských oblastí najmä chovateľmi oviec, drevorubačmi a uhliarmi. V rámci valaskej kolonizácie tu prichádzali najmä Rusíni, ktorí mali s takýmto prostredím bohaté skúsenosti. Rusíni sa v danom čase hlásili a väčšinou dodnes hlásia v cirkvám východného obradu. Podľa historických záznamov boli pôvodní Rejdovčania pravoslávni, neskôr grécko-katolíci. Čas, charakter prírodného prostredia obce i náboženské vyznanie v tomto prípade poukazujú minimálne na kultúrny vplyv, ako nie rovno na celkový pôvod obyvateľov obce. Je teda aj možné, že viaceré folklórne prejavy sa tu dostali práve v rámci spomínaného osídľovania.

Chorovody v určitom zmysle môžeme vnímať aj ako ženské kolektívne hry. Okrem sprievodu a spevu na to určených piesní sa vyznačujú tanečnými pohybmi, pantomímou, dramatickými zložkami, ale to všetko so symbolickým významom naviazaným na určenú tému. Známym chorovodom vo veľkej časti Slovenska je napríklad vynášanie Moreny. Nie v každom regióne však bolo vynášanie Moreny ženským chorovodom, niekde a hlavne v neskorších časoch sa ho zúčastňovali aj muži; často to bolo individuálne od dediny k dedine. Mimochodom, vynášanie Moreny je typickým príkladom toho, ako niektoré prvky slovanského staroverstva pretrvávali aj v časoch „kresťanského monopolu“. Známe sú aj jarné chorovody typické pre Veľkonočnú nedeľu, či niektoré chorovody tematicky lokálneho významu – často vychádzajúce z miestnych starých povestí – ako je v Kojšove „Vodenie Uľjany“.

Pre Rejdovú boli typické dva chorovody. Jarný, ktorý sa konal na Veľkú noc a chorovod na Rusadle. Rusadle – v pôvodnej slovanskej kultúre pravdepodobne slávený ako sviatok plodnosti - vychádza na 50. deň po Veľkej noci a v súčasnej kresťanskej kultúre sa pripomína ako deň zoslania Ducha Svätého na apoštolov po Kristovom ukrižovaní.

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2024 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.