[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Slavošovce
Po odtrhnutí južného Slovenska v prospech Horthyho Maďarska v októbri 1938 Slavošovce ostali súčasťou Československa, aspoň do marca 1939, kedy sa Československo rozdelilo na Slovenskú republiku a Protektorát Čechy a Morava. Hlinkove gardy sú spájané práve so Slovenskom vo vojnovom období, ale skutočnosť je taká, že vznikli už v júli 1938 ako priamy pokračovateľ niekdajšej Domobrany. Prakticky existovali v každom slovenskom mesta a azda i v každej dedine.
Druhá z fotografií pochádza zo slavošovských osláv Slovenskej republiky, pravdepodobne z roku 1942. V tom čase obec patrila pod okres Dobšiná. Slovenský štát mal už tri roky a oslavovalo sa aj 120. výročie vzniku papierní. Fotografia zachytáva členov slovenskej armády a dobrovoľníkov, ktorí sú označení páskami. V danom roku bolo ešte Slovensko vynúteným spojencom nacistického Nemecka.
Na tretej fotografii, ktorá pochádza z roku 1943, sú politickí vodcovia obce. Medzi nimi je aj vládny komisár, čo bola v daných časoch funkcia ako v súčasnosti starosta, ale bol delegovaný štátom. Nachádza sa tam aj notár a predstavitelia politických strán. Medzi nimi aj nemeckej strany a maďarskej strany, ktoré mali v Slavošovciach zastúpenie.
Nasledujúca fotografia je zväčšeným detailom predchádzajúcej. Vidieť na nej rukáv zástupcu Nemcov s páskou s hákovým krížom. Bol to ešte rok, kedy verejné prejavy odporu k fašizmu boli dôvodom na väznenie i „stratenie človeka do nenávratna.“
Keď v roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, pridali s k nemu aj Slavošovce a zo Štítnickej doliny vytlačili Nemcov. Aj po páde Banskej Bystrice na okolí bojovali partizáni, avšak Nemci opäť obsadili dediny a viedli sa tu najmä miestne boje. Slovensko už bolo vnímané ako nepriateľ Nemecka. Všetko ukončil 24. január, keď do Slavošoviec prišli vojská IV. ukrajinského frontu. Jednou z prvých úloh obce bolo obnovenie výroby papiera vo fabrike a oprava Nemcami zničenej železničnej trate. Na pomoc pri týchto prácach ostali v obci aj Rusi, pretože z hľadiska ďalšieho vedenia oslobodzovacích bojov bola továreň aj železnica dôležité. Po kapitulácii Nemecka v máji 1945 do Slavošoviec prišli aj vojaci československej armády, aby obnova pokračovala čo najrýchlejšie. Posledná uverejnená fotografia pochádza z roku 1946.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.