[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Stratená
Prvú písomnú zmienku o obci totiž poznáme až z roku 1728 a netvorili ju len pôvodní obyvatelia Gemera. V roku 1723 tu nechali prvé železiarne postaviť Čákiovci (Csáky), neskôr ich odkúpil knieža a veľkopodnikateľ Filip Coburg. Na prácu si prizval obyvateľov z rôznych častí súčasného Slovenska, teda kultúra vznikajúcej obce nemala jednoznačné gemerské korene. Dodnes tu medzi najčastejšie priezviská patria Lipták (ten, čo prišiel z Liptova) a Oravec (ten, čo prišiel z Oravy).
Ženský kroj, ako ho zachytáva fotografia, bol slávnostný a obliekal sa najmä počas náboženských pútí na Mariánsku horu do Levoče. Muži a ženy išli už deň pred púťou pešo zo Stratenej, pričom na čele sprievodu niesli sochu Panny Márie, ktorú dnes môžete vidieť v stratenskom kostole. (Viď fotografia.) Na Mariánsku horu došli zvyčajne nadránom, trochu spali a potom sa zúčastnili dopoludňajšej bohoslužby. Pútne miesto zvykli opúšťať už napoludnie, aby sa opäť pešo so sochou vrátili do Stratenej, kam došli v noci alebo nadránom ďalšieho dňa.
Sukne ženského stratenského kraja neboli plisované iba nariasené. Mladé ženy ich nosili biele alebo v nejakej pestrej farbe bez vzoriek a výšiviek, staršie ženy mali sukne čierne. Na sukni nosili ozdobnú zásteru (fertuch). Tá bývala u mladých žien biela a vyšívaná bielou výšivkou, tiež zdobená čipkami. Vesta (lajblik) sa šila z kupovanej fabrickej látky, bola pestrá a lesklá. Rukávy na bielej košieľke boli na ramenách široké a naškrobené (oplecko). Koniec rukáva sa priväzoval o paže farebnými stužkami (pentlička).
Okrem vesty si ženy všetky časti oblečenia vyrábali doma, v Stratenej sa pestovalo konope aj ľan. Ku kroju patrila aj šatka, tú si však doma nevyrábali. Šatky sa kupovali pestré a s rôznymi vzormi. Zohnať sa dali na jarmokoch, na ktoré chodievali najmä do Dobšinej a Spišskej Novej Vsi. Rožňavu, pod ktorú dnes v rámci okresu patria, údajne nikdy nepovažovali za prirodzené centrum svojho regiónu.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.