Koniec konope

Miesto: Vlachovo

Táto fotografia pochádza z počiatku päťdesiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej vlachovské deti, ktoré sa obliekli do krojov. Ak by bola fotka dve desaťročia staršia, bol by to ich prirodzený odev. Tu sa však vystrojili už len kvôli fotografovi.

Kroje zanikali najmä v rokoch štyridsiatych, kedy napriek vojne začali byť látky i bežné šaty cenovo dostupné. Konope a ľan sa tu však pestovali naďalej, i keď už v menšej miere. Definitívnu bodku za starými tradíciami výroby plátna dala kolektivizácia, keď ľudia vkladali (či už dobrovoľne alebo nie) svoje pozemky do jednotných roľníckych družstiev. Vo Vlachove vzniklo JDR v rokoch 1957 až 1958. Tým zanikli aj večerné priadky, na ktorých ženy z kúdelí spriadali nite. Priadky mali, samozrejme, ďaleko širší záber, než bola samotná práca. Najstarší obyvatelia často spomínajú, že práve tu sa ľudia vzájomne učili ľudové piesne a rozprávali si príbehy, z ktorých sa dodnes mnohé radia medzi známe slovenské povesti. Tento silný podtext, vďaka ktorému sa kultúra upevňovala a piesne i príbehy tradovali po celé generácie, zanikol spolu s pestovaním konope.

Jednotné roľnícke družstvo sa potom venovalo ešte ľanu, ktorý ďalej predávalo na spracovanie ako poľnohospodársky produkt. O konope už nikto nemal veľký záujem, pretože ľanové plátno bolo jemnejšie.

Konope a ľan neboli jedinými surovinami na výrobu odevov. Vo Vlachove mali svoju tradíciu aj nohavice chološne, ktoré sa vyrábali z ovčej vlny. Aj z tej sa rovnako aj z iných materiálov robili najskôr nite, potom tkalo súkno a na záver ešte všetko išlo na tzv. splsťovanie, aby bolo plátno dosť pevné. Splsťovalo sa často vo vodných mlynoch, ktoré mali zariadenia podobné kováčskym hámrom. Vodná sila poháňala kladivá a ich búšením na súkno ako i pretláčaním súkna cez ťažké valce získala látka z ovčej vlny takú pevnosť, že chološne mali povesť nezničiteľných nohavíc.

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 22.10.2013 06:00
Upravené: 17.11.2013 13:45