Vlachovské domy

Miesto: Vlachovo

Uverejnená fotografia pochádza z prelomu štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva pohľad na dedinské gemerské domy. V tomto prípade môžeme hovoriť skôr o vlachovských domoch, pretože materiál a technológia stavby nebola na celom Gemeri rovnaká, i keď na prvý pohľad domy vyzerajú podobne. V niektorých obciach sa stavalo z kameňa (čo bolo dosť drahé), niekde s drevenou kostrou, ktorej základ tvorili hrubé trámy, ale na steny z tenkých dosák sa nanášala hrubá vrstva ílu. Vo Vlachove stavali z čistých váľkov.

Základy domu, po vlachovsky fundament, boli kladené z kameňa. Zo základu sa potom tiahli múry podobne, ako keď sa stavia tehlami. Materiálom však boli váľky, po vlachovsky valce, ktoré vyrábali z ílovitej hliny premiešanej so slamou. Íl ťažili na dvoch miestach vyše a niže dediny. Najstarší obyvatelia hovoria aj rozdiele kvality ílu z týchto miest. Poniže dediny bol íl tuhší a dodnes to miesto nazývajú „Červená hlina“.

Íl sa po vyťažení premiešal a s vodou, aby sa z neho dali odstrániť všetky kamienky a nechal sa trochu osušiť. Potom sa s vodou premiešal opäť, ale vmiešala sa doň aj slama. Jej steblá boli nasekané na menšie kúsky. Nakoniec sa íl vtláčal do tvárnic a nechal vyschnúť na slnku. Takto získaný váľok vydrží aj vyše storočia a je použiteľný ako tehla. Samozrejme, íl má dosť výrazné absorpčné vlastnosti a vlhkom stráca na pevnosti. Práve z toho dôvodu sa základy domov stavali kamenné, aby steny nenasávali vodu od zeme. Po postavení stien a ich presušení na ne ešte nanášali omietku z vápna a piesku, alebo ich aspoň vybielili vápnom.

Chudobnejšie rodiny si vyrábali váľky samé, ale väčšinou to bola práca pre Rómov, ktorí sa tým živili popri kováčstve a príležitostných prácach na poli.

Po dostavaní stien prišiel na rad krov a šindľová strecha. Výroba šindľov patrila k základným zručnostiam každého muža. Ešte na začiatku 20. storočia mnohé domy vo Vlachove nemali komíny. Pec ústila na pôjd, kam vychádzal dym. Samozrejme, že s dymom občas vylietavali aj iskry a požiare neboli ničím výnimočné.

Vlachovské domy bývali podpivničené s vchodom do pivnice v prednej časti od ulice. Mávali dve, občas len jednu izbu, kuchyňu a priklet (predsieň). V kuchyni sa murovali veľké pece, ktorých súčasťou bol aj bočný prípecok, na ktorom sa dalo najmä v zimných mesiacoch spávať. Tým čiastočne riešili problém, keď dom obývali aj tri generácie. Začiatkom dvadsiateho storočia totiž bývalo bežné, že v mnohočlenných rodinách nespali všetci doma, ale aj v stodole na slame. V zime zasa na prípecku.

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 16.10.2013 06:00
Upravené: 14.11.2013 11:18