[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Vlachovo
Základy domu, po vlachovsky fundament, boli kladené z kameňa. Zo základu sa potom tiahli múry podobne, ako keď sa stavia tehlami. Materiálom však boli váľky, po vlachovsky valce, ktoré vyrábali z ílovitej hliny premiešanej so slamou. Íl ťažili na dvoch miestach vyše a niže dediny. Najstarší obyvatelia hovoria aj rozdiele kvality ílu z týchto miest. Poniže dediny bol íl tuhší a dodnes to miesto nazývajú „Červená hlina“.
Íl sa po vyťažení premiešal a s vodou, aby sa z neho dali odstrániť všetky kamienky a nechal sa trochu osušiť. Potom sa s vodou premiešal opäť, ale vmiešala sa doň aj slama. Jej steblá boli nasekané na menšie kúsky. Nakoniec sa íl vtláčal do tvárnic a nechal vyschnúť na slnku. Takto získaný váľok vydrží aj vyše storočia a je použiteľný ako tehla. Samozrejme, íl má dosť výrazné absorpčné vlastnosti a vlhkom stráca na pevnosti. Práve z toho dôvodu sa základy domov stavali kamenné, aby steny nenasávali vodu od zeme. Po postavení stien a ich presušení na ne ešte nanášali omietku z vápna a piesku, alebo ich aspoň vybielili vápnom.
Chudobnejšie rodiny si vyrábali váľky samé, ale väčšinou to bola práca pre Rómov, ktorí sa tým živili popri kováčstve a príležitostných prácach na poli.
Po dostavaní stien prišiel na rad krov a šindľová strecha. Výroba šindľov patrila k základným zručnostiam každého muža. Ešte na začiatku 20. storočia mnohé domy vo Vlachove nemali komíny. Pec ústila na pôjd, kam vychádzal dym. Samozrejme, že s dymom občas vylietavali aj iskry a požiare neboli ničím výnimočné.
Vlachovské domy bývali podpivničené s vchodom do pivnice v prednej časti od ulice. Mávali dve, občas len jednu izbu, kuchyňu a priklet (predsieň). V kuchyni sa murovali veľké pece, ktorých súčasťou bol aj bočný prípecok, na ktorom sa dalo najmä v zimných mesiacoch spávať. Tým čiastočne riešili problém, keď dom obývali aj tri generácie. Začiatkom dvadsiateho storočia totiž bývalo bežné, že v mnohočlenných rodinách nespali všetci doma, ale aj v stodole na slame. V zime zasa na prípecku.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.