Bebekovci a možný pôvod diel[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: BetliarBebekovci a možný pôvod dielZáznamy o príchode a získaní moci Bebekovcov sa spájajú so Štítnikom. Podľa jeho najstaršej písomnej zmienky z roku 1243 dal kráľ Belo IV. Štítnické panstvo do držby Ákošovcom – Filipovi a Detrichovi Bebekovcom. Je možné predpokladať, že sa tak stalo na základe pomoci Bebekovcov kráľovi v bitke proti Tatárom pri rieke Slaná v roku 1241. (Kráľ bitku prehral, ale keď Tatári odtiahli, bol k svojim verným štedrý.)
Bebekovci sa počas neskorších storočí nezapísali do histórie práve v najlepšom svetle. Dodnes sa zachovalo veľa povestí, ako svojich žoldnierov prezliekali za lúpežných rytierov, ba i sami takto chodili lúpiť vlastný ľud aj ľud susedných panstiev. Nechýbajú ani povesti o tom, ako v kostoloch lúpili zvony práve na odlievanie diel. Ich panstvo sa neustále rozrastalo.
Verný rodovej povesti bol aj František Bebek, ktorého meno sa na oboch delách nachádza. Pre jeho údajné plienenie vo vlastnej krajine sa voči nemu postavil cisár Ferdinand I. Habsburský. Iné zdroje zasa tvrdia, že sa dostal s cisárom do konfliktu, pretože Ferdinand I. ticho súhlasil s tureckým obsadením hradu vo Fiľakove. Každopádne si bol František Bebek vedomý cisárovej sily a nechal dobudovať opevnenie na hrade Krásna Hôrka, ktoré vybavil dobrými delami. Bolo to v čase expanzie Osmanskej ríše a František Bebek sa neváhal spojiť s Turkmi. Práve s ich pomocou odrazil útok cisárskych vojsk na hrad. Stalo sa tak v roku 1556. Na oboch delách pri kaštieli Betliar je uvedený rok výroby 1547. Je teda možné, že práve tieto delá boli v danom čase na Krásnej Hôrke svedkami danej bitky.
Jedna vyhratá bitka ešte neznamená výhru vo vojne. František Bebek nakoniec mohol byť rád, že sa mu podarilo utiecť do Sedmohradska, kde bol v roku 1558 zavraždený.
(František Bebek mal syna Juraja II. Bebeka, ktorý získal cisárovu milosť a zapojil sa do boja proti Turkom. V roku 1650 však padol do zajatia, kde strávil nasledujúcich päť rokov. Na slobodu sa dostal vďaka sedmohradskému kniežaťu Jánovi Žigmundovi, takže potom prijal jeho ponuku postaviť sa na čelo sedmohradských vojsk, čím si opäť znepriatelil cisára. Keď sa chcel vrátiť späť k cisárovi, ten jeho ponuku odmietol. Panstvá Bebekovcov získal rod Andrášiovcov /Andrássy/. Juraj Bebek zomrel v Sedmohradsku bez mužského potomka a rod zanikol).
Pôvodné historické delá zo 16. storočia stoja na lafetách neskoršej výroby. Delá zhotovil Majster Ján z Levoče. Sú liate z bronzu s rážou 7,4 cm, dĺžka hlavne je 225 cm. Na hlavniach je vyznačená váha 11 centov a 30 funtov. Nachádza sa tu aj nápis FRANCISCVS BEBEK DE PELSEWICZ 1547 (František Bebek z Plešivca 1547), pod nápisom je umiestnený erb Bebekovcov vo vavrínovom venci.
Zaujímavo pôsobí dobový zmysel pre estetický detail aj na ťažkých zbraniach určených k zabíjaniu. Uchá diel sú štylizované v podobe delfínov. Hlavne v zadnej časti končia reliéfom ľudskej tváre so zvieracím pyskom.
Delá Františka Bebeka sa nachádzajú v exteriéri na múrových výklenkoch kaštieľa Betliar. Sú celoročne prístupné pre každého návštevníka historického parku.
KontaktDomovské stránky Múzea Betliar
E-mail: betliar(at)snm.sk
Telefón: +421 58 798 31 18
Fax: +421 58 798 31 94
Informačné zdroje:
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.