História[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: DobšináHistóriaKeďže gotický chrám postavili najneskôr v 14. storočí (podľa iných údajov až v roku 1480), v čase svojho vzniku musel patriť rímsko-katolíckej cirkvi. Na rovnakom mieste hneď blízko kostola stála staršia kaplnka zasvätená sv. Valentínovi. Okolo roku 1520 sa začali Nemci (tvorili väčšinu obyvateľov Dobšinej) hlásiť k Lutherovmu učeniu a postupne pre svoju protestantskú vieru získavali mnohé kostoly, medzi inými aj tieto.
V roku 1641 spojili kaplnku sv. Valentína s chrámom do jedného celku. V roku 1727 k nemu pristavali ešte bočnú loď a po ďalších dostavbách v roku 1891 zjednotili všetky časti chrámu do rovnakého neogotického slohu podľa projektu, ktorého autorom je známy budapeštiansky architekt Károly Benkó. Súčasný pôdorys kostola má tvar gréckeho kríža.
Opis pamiatkyVstup do kostola je cez bránu pod vežou. Okované dvere pochádzajú z roku 1794. Vnútorná architektúra je charakteristická krížovými gotickými klenbami, ktoré sú v hlavnej lodi pôvodné z čias gotiky. V transepte (priečnej lodi) sú neskoršieho dáta – neogotické.
Kostol zaujme mohutnou emporou, ktorú držia šesťuholníkové drevené stĺpy. Empora bola stavaná údajne až pre 300 ľudí. Pozornosť zaujme aj organ z roku 1880, ktorý je funkčný a vyrobený dielňou majstra Carla Hesse. Pravdepodobne ide o najväčší organ od tohto výrobcu.
Veľkú pozornosť odbornej verejnosti upútali fresky nájdené v roku 2002. Ide o výjavy z pašiového cyklu, božieho súdu, korunovanie Panny Márie a ďalšie. Na územie súčasného Slovenska je veľmi netradičná freska s vyobrazením sv. Hilegardy z Bingenu, ktorá bola spisovateľkou, poetkou, skladateľkou cirkevnej hudby, ale tiež liečiteľkou s bohatými znalosťami o účinkoch bylín. Medzi Nemcami má vysoké postavenie v hierarchii svätcov a jej kult sa dostal do Dobšinej práve s nemeckými prisťahovalcami. Pre Luteránov však bolo takéto uctievanie a znázorňovanie svätcov neprijateľné, preto pravdepodobne v 16. storočí pôvodné fresky prekryli novou omietkou. Luteráni, čiže evanjelická cirkev augsburského vyznania, vlastní kostol i v súčasnosti, avšak vzhľadom na historickú hodnotu fresiek prišiel čas aj na ich obnovu a opätovné zviditeľnenie.
V sakristii chrámu sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína vpád Turkov v 16. storočí. Vo svätyni pri oltári je zasa pamätná tabuľa s menami padlých Dobšinčanov počas I. svetovej vojny.
Na oltári upúta pozornosť rad kamenia pod obrazom. Ide o kamene z dobšinských baní. Keďže v minulosti boli dobšinčania predovšetkým baníci, aj týmto spôsobom si pripomínajú svoje tradície.
K zaujímavostiam kostola patrí najmenší zo štyroch zvonov vo veži. Volajú ho turecký zvonček a v pomere k najväčšiemu s váhou 2 500 kg je naozaj miniatúrny. Zvoní vždy o 21.00 hod a 3.00 hod, čím pripomína čas, kedy Turci napadli a vydrancovali Dobšinú a kedy ju opustili.
Kostol je bežne otvorený len v čase bohoslužieb. V prípadne záujmu o jeho prehliadku je potrebné kontaktovať Turistické informačné centrum Dobšiná, ktoré sa nachádza na susednom námestí Baníkov.
Turistické informačné centrum Dobšiná
Nám. Baníkov 384, 049 25 DOBŠINÁ
tel: 058/7941154
Informačné zdroje:
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.