Gemerská Hôrka – Štítnik

Značkovaná trasa vedie úzkou dolinou riečky Štítnik medzi Plešiveckou a Koniarskou planinou Slovenského krasu.

Dĺžka: 13,4 km
Charakter: trasa určená pre všetky druhy bicyklov
Popis vedenia: trasa vedie v celej dĺžke po štátnej ceste 2. triedy č. 587
Právny stav: existujúca legálne povolená cyklotrasa, vyznačená ako úsek Cyklomagistrály Slovenský kras
Evidenčné číslo: 029
Farba cyklotrasy: červená
Správca: SCK Slovenský kras Gemerská Hôrka
Súčasný stav: maľované značenie a cykloznačky obnovil SCK Piešťany v roku 2009
Charakteristika trasy: trasa vedúca ku Gotickým pamiatkam Štítnika

Popis trasy: značkovaná trasa vedie úzkou dolinou riečky Štítnik medzi Plešiveckou a Koniarskou planinou Slovenského krasu. Začína sa na rázcestí cyklotrás za obcou Gemerská Hôrka. Pokračuje miernym stúpaním stále na sever, v obci Pašková priamo pri trase vpravo kostol s kamenným obvodovým múrikom. V obci Kunova Teplica je krásny kostol po ľavej strane, znova hneď priamo pri trase. Nad Kunovou Teplicou míňame rázcestie smerujúce do sedla Hrádok a Ochtinskej aragonitovej jaskyni. My však pokračujeme priamo do cieľa trasy – obce Štítnik. Tu si určite prezrieme unikátny mohutný gotický kostol s mimoriadne vzácnymi nástennými maľbami. Na námestí sa nachádza ďalší súbor pamiatok.

Zaujímavosti na trase:

Štítnik

Gotický evanjelický kostol - je vzácnou stavebnou pamiatkou stavbou zo 14. storočia, nachádza sa tu najstarší organ na Slovensku. Kostol má nádherné fresky zo 14. – 16. storočia, ktoré maľovali talianski majstri z najchýrnejšej stredovekej freskárskej školy v meste Lukka. Kostol začali stavať v 14. storočí ako trojloďovú baziliku. Jeho najstaršie zachovalé časti sú obvodové murivo západnej časti kostolnej lode a stará sakristia. Východná časť kostola bola dokončená v roku 1409. Južná loď pochádza z poslednej tretiny 15. storočia. Najväčším zásahom do stavby kostola bola mohutná veža, postavená na jeho západnej strane a zaklenutá v prízemí neskorogotickou rotujúcou klenbou s pretínajúcimi sa rebrami. Počas tureckého nebezpečenstva stavebná činnosť stagnovala. Počas viacerých stavebných premien kostola sa zakryli vzácne historické nástenné maľby, ktoré opätovne odkryli až K. Divald a Š. Groh počas reštaurovania v rokoch 1908 – 1909. Nástenné maľby pochádzajú z troch období - z poslednej tretiny 14. storočia, poslednej tretiny 15. storočia a začiatku 16. storočia. Popri najstarších maľbách, zhotovených podľa talianskych nástenných cyklov, sú namaľované aj novšie výjavy, ktoré sú ovplyvnené česko-nemeckou maľbou. Okrem nástenných malieb je v kostole hodnotná gotická bronzová krstiteľnica pochádzajúca z roku 1454, renesančno-barokový oltár z roku 1636 a ranobaroková kazateľnica dokončená v roku 1693. Interiér kostola zdobí výjav Volto Santo, predstavujúci postavu Krista odetú v bohatom rúchu, s rozopätými rukami, stojacu pred ornamentálne znázorneným krížom. Ďalej sú to svojským a veľmi zaujímavým spôsobom znázornené alegórie slobodných umení, cyklus siedmich cirkevných sviatostí, postavy svätcov, poprsia prorokov a Sibýl s mnohými zaujímavými doplňujúcimi detailami. V interiéri kostola sa vynímajú renesančno-barokové lavice, ktoré patrili viacerým slávnym štítnickým cechom. Hodnotu kostola pozdvihujú aj zachovalé vzácne renesančne-barokové a ranobarokové epitafy.

V kostole sú umiestnené náhrobné kamenné dosky, vzácna je náhrobná kamenná doska Štefana Bebeka z roku 1594. Začiatkom 16. storočia vznikol malý kamenný organový chór so starým neskorogotickým organom, vloženým do renesančnej skrine. Chór spolu s organom patrí medzi najzaujímavejšie pamiatky tohto druhu. Najstarší organ však pochádzal z roku 1492.

Vďaka týmto prednostiam bol evanjelický kostol v Štítniku vyhlásený dňa 24. 4. 1970 za národnú kultúrnu pamiatku (neskôr bol zaradený aj do zoznamu UNESCO).

Bebekovský vodný hrad – konzervovaná zrúcanina vodného hradu z 15. storočia prestavaného na kúriu, pri nej park. Roku 1559 patril Štítnický hrad k tzv. strážnym hradom protitureckej obrany. Proti nepriateľom ho chránili veľké močariská. Prestavbou v rokoch 1580-1585 zosilnili vonkajšie opevnenie veľkými okrúhlymi delovými baštami a zvýšili pozorovaciu vežu drevenou nadstavbou. Vládli na ňom Baloghovci, Pongrácovci, Bakošovci. Po Rákociho povstaní bol hrad silne poškodený. Začiatkom 19. storočia bola západná časť hradu prestavaná na obytnú kúriu.

Kostolík sv. Márie Magdalény - nad obcou uprostred lesa na malej čistinke miernej náhornej planiny pod vrchom Turecká sa nachádza vzácny neskororománsky jednoloďový kostol s kvadratickou apsidou. Vznikol približne v druhej polovici 13. storočia. Slúžil obyvateľom pôvodnej osady, ktorá sa však už v priebehu 16. storočia zanikla. V roku 1658 stavbu poškodil požiar a opravená bola koncom 17. storočia, kedy kostolík dostal aj nový, dodnes zachovaný oltár. Vonkajšie fasády boli vyzdobené maľbami. Pre potreby pútnikov bol kostolík prestavaný pravdepodobne už koncom 18. storočia. Púte sa tu konajú raz ročne.

Autor/zdroj: EDA SLOVAKIA
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 31.12.2013 06:00
Upravené: 18.04.2014 10:55